11 pojmov, s ktorými si pri degustácii neurobíte hanbu

Vinárska reč má svoje špecifiká a niektoré z výrazov, ktoré sa používajú pri degustáciách vína možno počujete vtedy (ak ste na svojej prvej) prvý krát. Preto, aby ste si ju užili, nie je zlé poznať vopred obsah niektorých výrazov. Tak isto ich môžete použiť, napríklad ak sami organizujete domácu degustáciu. Tu je 11 výrazov, ktoré keď budete využívať, si určite neurobíte hanbu.

Terroir

Terroir je starý francúzsky pojem, ktorý sa používa na popis určitého miesta a predstavuje kombináciu prírodných a ľudských faktorov, ktoré sa prejavujú v chuti, vôni a charaktere produktov vyrábaných na danom mieste, v tomto prípade vína. Zahŕňa vplyv pôdy a pôdneho podložia, geomorfológiu (členitosť terénu, svahy, orientáciu na svetové strany), klimatické podmienky aj vplyv ľudskej činnosti na danom mieste.

Slovo Terroir sa nachádza niekedy v názve konkrétneho vína - má zdôrazňovať, že toto víno je obzvlášť charakteristické pre terroir z ktorého pochádza. Niektoré regióny zasa používajú slovo Terroir spolu s názvom regiónu pre spoločné označenie vín z daného Terroir, napríklad Terroir Tekov či terroir Malých Karpát.

Keď sa pocie, že terroir ná vplyv na víno, myslí sa tým vplyv celéh komplexu lokálnych faktorov, ktoré formujú výslednú podobu vínka z daného terroir.

Cuvée

Slovo cuvée má francúzsky pôvod. Vo vinárskom jazyku označuje víno, ktoré sa vyrába z rôznych odrôd hrozna. Každá odroda hrozna má totiž svoje výhody a nevýhody. Cieľom cuvée je vyzdvihnúť tieto výhody a zároveň vyvážiť nevýhody.

Miešaním viacerých odrôd alebo ročníkov môže vinár dosiahnuť vyváženejšiu chuť a bohatší, komplexnejší profil vína. Ak je úroda jednej odrody v určitom ročníku slabšia, môže ju vyvážiť inými odrodami, čo zabezpečí konzistentnú kvalitu vína. Cuvée umožňuje vinárovi experimentovať a vytvárať jedinečné chuťové profily, ktoré môžu lepšie reprezentovať jeho štýl a značku.

Výber, miešanie a vylaďovanie jednotlivých odrôd na dosiahnutie požadovaného profilu si vyžaduje skúsenosti a čas, čo zvyšuje komplexnosť výrobného procesu.

Barikové víno

Slovo barrique, po slovensky barik, je slovo pochádzajúce z francúzštiny a ide vlastne o dozrievanie vína v kontakte s páleným drevom. Je to technológia sihajúca do 17. storočia a jej cieľom je senzorické obohatenie vína. Výsledkom je vzájomná výmena aromatických látok medzi vínom a vypáleným vnútrom suda, ak sa použijú špeciálne (barikové) sudy, či medzi vínom a drevenými hoblinami. Tento postup sa nazýva pseudobarikovanie a je lacnejší ako klasické barikovanie.

Barikové sudy dodávajú vínam špecifickú chuť a vôňu, ktoré pramenia z pôsobenia dubového dreva. Medzi tieto chute najčastejšie patria: vanilka a sladké koreniny, pražené a údené tóny, tanníny a štruktúra, orechové a maslové chute. Tieto tóny sa môžu líšiť v závislosti od typu dubu, stupňa praženia a dĺžky zrenia, čo prispieva k hĺbke a zložitosti barikových vín.

Barikové sudy sa najlepšie hodia pre vína s výraznou štruktúrou a chuťovým profilom, ktoré dokážu dobre integrovať tóny dubu, napríklad Cabernet Sauvignon, Merlot, Syrah/Shiraz či Tempranillo spomedzi červených a Chardonnay a Sauvignon Blanc (najmä z Bordeaux): Po barikovom zrení získava väčšiu hĺbku a komplexnosť, s tónmi korenia a dymu, ktoré vyvažujú jeho prirodzenú kyslosť.

Buket

V jazyku vína neznamená buket nič iné ako vôňu vína. Vôňa je veľmi rozhodujúcim faktorom pri ochutnávaní vína. Nos totiž dokáže vnímať a rozpoznať podstatne viac ako chuťové bunky. A to, čo cítime, často aj ochutnávame alebo si myslíme, že ochutnávame.

Dochuť

Dochuť znamená chuť a dojem, ktorú víno zanecháva v ústach. V závislosti od toho, ako dlho pretrváva, sa označuje ako dlhá, stredná alebo krátka. Ak trvá dvanásť sekúnd alebo viac sa považuje za dlhú, menej ako šesť sekúnd sa považuje za krátku. Dôležitá však nie je len dĺžka, ale aj kvalita: dochuť môže byť aj horká alebo nevýrazná. Dobré je, keď je harmonická, zamatová, korenistá.

Zavínenie

Ide o odborný výraz pre opláchnutie pohára s trochou vína. Okrem iného sa to robí na odstránenie cudzích pachov. Ak sa poháre na víno ponechajú dlhší čas napríklad v skrinke, môžu na seba prevziať jej zápach. Aj pri prechode z jedného vína na druhé - napríklad z bieleho na červené - sa zvyšky bieleho vína "zavíňuju " malým množstvom nového červeného vína. Robí sa to vtedy, keď nemáme k dispozícii ďalšie poháre.

Depot

Víno, ktoré dlho zreje vo fľaši, vytvára sediment, ktorý sa vo vinárskej terminológii nazýva depot, či usadenina alebo sediment. Usadenina vzniká počas prirodzeného procesu zrenia a nemá na víno žiadny negatívny vplyv. Zvyčajne má však horkú chuť, preto sa usadeniny oddeľujú dekantáciou.

Dekantácia

Dekantácia je prelievanie vína do sklenenej nádoby - karafy. Robí sa preto, aby sa víno „predýchalo“, čím sa v ňom uvoľnia chute a vône. Ďalším pozitívom dekantácie je odstránenie depotu teda usadeniny. V závislosti od typu vína sa odporúča dekantovať červené víno v karafe minimálne 60 minút. Veľmi staré, vzácne vína sa nedekantujú, prekysličenie im nesvedčí.

Karafy určené na dekantáciu sú tvarované tak,, aby v nich víno malo čo najväčší povrch v kontakte so vzduchom.

Zvyškový cukor

Zvyškový cukor je množstvo cukru, obsiahnutého v hroznovej šťave, ktoré zostane vo víne po alkoholovom kvasení. Obsah zvyškového cukru vo víne sa vyjadruje v gramoch na liter (g/l). Suché vína majú obsah zvyškového cukru v rozmedzí 0-4 g/l, polosuché vína medzi 4,1-12 g/l, polosladké vína medzi 12,1-45 g/l a sladké vína nad 45,1 g/l.

Taníny a astrigencia

Taníny sú rastlinné triesloviny, ktoré rastliny v prírode používajú okrem iného na ochranu pred škodcami. V hrozne sa tanín nachádza najmä v šupkách bobúľ, ich semenách a štruktúre stopiek. Tanín zohráva obzvlášť dôležitú úlohu v červenom víne. Často vytvára v ústach pocit trpkosti a "sťahovania" sliznice- astrigencie.

Starý a Nový svet

Svet vína zahŕňa "staré" aj "nové" krajiny. Starý svet zahŕňa všetky krajiny, v ktorých je vinohradníctvo doma už tisíce rokov. Patrí sem Francúzsko, Taliansko, Nemecko a Španielsko. .V Novom svete má vinohradníctvo kratšiu tradíciu. Spravidla ide o krajiny, ktoré boli v priebehu histórie prvýkrát západnou civilizáciou objavené loďou. Nový svet zahŕňa USA, Čile, Nový Zéland a Južnú Afriku.